Rekuperačné jednotky

Znečistené ovzdušie je v súčasnosti celosvetovým problémom.
V mestách je vzduch znečistený v tak výraznej miere, že negatívne
vplýva aj na ľudské zdravie. Väčšina európskych krajín už prijala
opatrenia na ochranu zdravia občanov, akými sú napr. obmedzenie
dopravy v mestách, zákaz fajčenia vo verejných budovách či
smernice pre stanovenie kvality vzduchu v uzavretých priestoroch.

V súčasnosti trávi človek preukázateľne takmer 80% svojho času
v uzavretých priestoroch. Úmerne tomu narastá nebezpečenstvo
pôsobenia choroboplodných zárodkov - baktérií, vírusov, plesní
a vplyvu plynov a chemikálií - oxidu uhličitého, dymu, formaldehydu
a pod. na jeho zdravie.

Niektoré tieto látky sú z vonkajšieho prostredia, ostatné sú však
výpary z nábytku, farieb, čistiacich prostriedkov, kancelárskych
strojov, ošetrujúcich prípravkov, osviežovačov vzduchu, pesticídov
a od ľudí samotných.

Tieto látky, takzvané prchavé organické zlúčeniny, spôsobujú
"syndróm chorých budov" ("Sick-Building-Syndrom"). Ľudia
v budovách ich pociťujú ako nepríjemné pachy či dráždenia
a v konečnom dôsledku môžu viesť ku vzniku vážnych chorôb akými
sú astma, alergie a dokonca rakovina.

Pri nedostatočnej údržbe môžu produkovať škodlivé látky aj
samotné klimatizačné zariadenia, kde množenie mikróbov
podporujú zanesené filtre, vlhkosť vo vzduchotechnických rozvodoch
alebo voda nahromadená vo vaničkách na odvod kondenzu.

Keď sa v uzavretej miestnosti dlhšiu dobu zdržuje viacero ľudí,
potom sa potreba stáleho prísunu čerstvého vzduchu stáva
nevyhnutnou. Za takýchto podmienok je potrebné z miestnosti
odsávať opotrebovaný vzduch a v dostatočnej miere ho nahradiť
čerstvým vzduchom, aby ostalo zachované potrebné množstvo
kyslíka a aby bola prevažná časť škodlivín odvedená.

V budovách, v ktorých sú vzhľadom na rôznorodosť jednotlivých
prevádzok kladené na vetranie rôzne nároky (kuchyne, nemocnice,
laboratóriá, atď.), je obzvlášť potrebné vyvážené prúdenie vzduchu,
aby sa v daných priestoroch nešírili neželané pachy a aby
nedochádzalo k tvorbe vlhkosti.

Keď sa opotrebovaný vzduch pri vzduchotesne zaizolovanom plášti
budovy vypúšťa do vonkajšieho prostredia, môže dôjsť k neželanej
strate tepla. Takýto únik tepla a s ním súvisiace zvýšené energetické
nároky na klimatizačné zariadenie dokážeme výrazne zredukovať pri
použití tepelného výmenníka vzduch-vzduch, prostredníctvom ktorého
môžeme opotrebovaný vzduch odovzdávať a zároveň privádzať
vzduch čerstvý.

Pri zaizolovaných budovách je nútené vetranie vždy novou výzvou.

Pre dosiahnutie efektívneho odťahu a distribúcie rôznych prúdov
vzduchu sú k jednotke pripojené štyri vzduchotechnické potrubia.